Prvé tohtoročné letné horúčavy už máme za sebou. Keďže horúčava je nevyhnutne spojená so zhadzovaním oblečenia - či už do formy kraťasov, plaviek, alebo úplne - prinášame vám dnes aj v Kritickom okienku fotografický pohľad pod šaty.
Z fotografií určených na kritiku, označených ako akt, ma zaujalo hneď niekoľko. A to z rôznych dôvodov. Rozdelila som ich, pre jednoduchšiu orientáciu, do dvoch časti - tadiaľto nie a tadiaľto áno. Aby aj autori, aj čitatelia mali predstavu, akým smerom a prečo je vhodné sa uberať, alebo akej ceste sa naopak radšej vyhnúť.
Tadiaľto nie
Fotografický akt, predovšetkým, ak je poňatý umelecky, by mal byť vizuálnou formou oslavy krásy ľudského tela. A to bez ohľadu na to, či je to telo muža, ženy, telo mladé alebo staršie. Samozrejme, prednosť pri fotení tohto žánru obvykle dostávajú mladé dievčatá, úmysel - zobraziť a vyjadriť krásu našej fyzickej schránky, by ale mal ostať zachovaný. Pri akte, možno ešte viac ako pri iných žánroch platí, že by súčasťou fotografie s ambíciou zaujať mal byť dobrý nápad, zaujímavá štylizácia, práca so svetlom, pózou, hra tieňov... Jednoducho to, čo z "obyčajného" záberu na ľudské telo urobí akt.
To, ako to dopadne, keď práve to niečo "navyše" chýba, môžeme vidieť na zábere od autora Romeo2006. Sú na nej prsia. Áno, pekné, to áno... Ale z fotografického hľadiska - nič viac. Šťastná nie je kompozícia, ktorá jedno ňadro urezáva a oberá tak fotku o tú krásnu líniu, ktorá je na ženskom tele jedna z najzaujímavejších. Na fotke chýba fotografické svetlo, ktoré by sa pohralo s tvarmi. Fotka nie je ozvláštnená žiadnym nápadom či akoukoľvek štylizáciou. Fotografia je a ostáva iba obyčajným záberom ženského poprsia. A na dobrú fotku by to jednoducho chcelo - viac.
Druhá fotografia z časti "Tadiaľto nie" je od autora s menom Mont 1. Oceňujem, že oproti predošlému záberu sa autor snažil o aspoň nejaký stupeň štylizácie - premýšľal nad miestom, kde akt nafotiť, a evidentne aj nad pózou či výrazom modelky. Nezvolil si ale v tomto prípade celkom šťastný uhol pohľadu - a tak telo, o ktoré v akte ide predovšetkým, vyzerá na zábere značne deformovane. Nemôžem si pomôcť, ale v kombinácii so skalami na mňa celý záber pôsobí mierne morbídne. Pri foteniach, kde nie je dostatok priestoru na pohyb, je lepšie zameriavať sa viac na detail, ako na celok. Zvážila by som aj postprodukčne desaturované pozadie a orez na netypický predĺžený formát, oboje pôsobí na fotografii skôr rušivo, než jej pomáha.
Autor: GHPArt-JurajHanakovič
Tu je tretí príklad toho, kadiaľ cesta vo fotografickom akte rozhodne nevedie. "Hlavne všetko schovať" je heslo tohto záberu. Schovať chcel autor naozaj všetko a naozaj za každú cenu - aj za cenu použitia umelohmotného a lacno pôsobiaceho boa, ktoré v zábere nemá žiadne opodstatnenie (teda okrem toho schovávania) a výrazných nohavičiek, ktoré upútajú pozornosť diváka hneď, ako sa mu konečne podarí prestať sa sústrediť na farebné lupienky. Ďalšou, nie celkom zmysluplnou vecou, je podľa môjho názoru použitie akéhosi prazvláštneho fľakatého filtra, nad ktorým nech akokoľvek premýšľam, neviem prísť na to, čo bolo autorovým zámerom. Popri tomto všetkom sa už mŕtvolná šedomodrá farba pleťovky javí ako naozaj takmer zanedbateľný problém. Takže ak umelecký akt, tak radšej nanovo - a inak. Napríklad takto:
Tadiaľto áno
Tejto fotografii od autora menom janjan by sa zaiste dalo niekoľko vecí vytknúť. Po technickej stránke prepal v pozadí, kvôli ktorému strácajú listy svoju štruktúru, po kompozičnej zase tmavé listy v popredí, ktoré uberajú pozornosť hlavnému objektu, či ľavá ruka modelky, ktorá bez začiatku "vyrastá" z jej stehna. Napriek týmto výhradám na mňa táto fotografia pôsobí nesmierne príjemne, mladistvo a hravo. Je na nej výborne využitý princíp protisvetla, vďaka ktorému má záber krásnu snovú atmosféru. Dobre zvolená je aj póza modelky, ktorá je cudná a jemne vyzývavá zároveň. Mierne odvrátená hlava smerom od fotoaparátu pôsobí jemne a ostýchavo, a dodáva tak celej fotografii nádych niečoho, čo sa s nahotou prirodzene spája - nádych mierneho ostychu a nevinnosti, idúci ruka v ruke so zvedavosťou a chuťou objavovať.
Druhou vybranou fotografiou do časti "takto áno" je záber od autorky s menom marya. Akt, ktorý takmer nie je aktom, no napriek tomu má všetko, čo by mal a mohol dobrý akt mať. Zaujímavé je netradične zvolené prostredie - fotenie aktu vo výklade nie je celkom bežnou záležitosťou. Dobrá je aj práca s hĺbkou ostrosti v obraze a tiež orámovanie lemom striešky na hornej časti fotografie. Príjemný je výraz modelky, ktorá akoby na niečo čakala alebo niekoho sprevádzala pohľadom - a to spolu s jemným dotykom rúk na skle a nahými ňadrami vytvára v hlave diváka pomyselný príbeh... Kto je toto dievča? Na koho čaká? Kto odišiel? Alebo príde? A príbeh je jeden z najsilnejších atribútov dobrej fotografie... Fotka je navyše príjemne tónovaná do teplých tónov, čo ešte podčiarkuje jej nostalgické vyznenie. Volila by som v tomto prípade možno miernejšiu saturáciu, ktorá by tak veľmi nezasahovala do tónu pleti a tiež by som možno navrhla skúsiť fotografiu aj bez nápisu, ktorý v snahe prečítať ho uberá divákovu pozornosť. Každopádne, je to príjemný a podarený akt.
Ďalšiu z ciest, ktorou sa pri fotení aktu môžete vydať, ukazuje fotorgaf Martin Haburaj. Martin dávno nie je vo fotení začiatočník a je to zreteľné aj na tomto zábere. Technicky skvele urobená fotografia s vynikajúcim nasvietením a využitím klasického aktového princípu hry svetla a tieňa, resp. siluety je navyše okorenená výborným nápadom a skvelou pointou. Takto to môže dopadnúť, keď sa technicky zdatný fotograf nad záberom zamýšľa ešte pred tým, než stlačí spúšť.
A na záver už iba jedna "pikoška", ktorá len poukazuje na to, že fotografii a kreativite v nej sa medze nekladú. Medzi zábermi určenými na kritiku a označenými ako akt som našla aj tento. To, ako veľmi sa do kategórie "Akt" hodí, už nechám na vás čitateľoch. V každom prípade podľa mňa stojí aspoň za úsmev.
Autor: fatality
Katarína Jesná
atutorka je fotografka a lektorka Akadémie Kreatívnej Fotografie (www.akf.sk)